Follow me:

EMAIL
Facebook
Facebook
YouTube
PINTEREST
Instagram

Archív

#1 Erasmus+

#1 Erasmus+

Ahoj!

Oficiálne začína jeseň. Zaujímalo by ma, či to má pre teba nejaký vyšší zmysel, aké pocity prechádzajú tebou,  aké myšlienky prechádzajú tvojou hlavou, keď sa spomenie jeseň. A či vôbec s tebou niečo toto ročné obdobie robí. Prečo sa pýtam?

Ešte pred pár rokmi by som napísala, že mnoho ľudí si predstaví upršané škaredé počasie, zimu, kaluže, blato a čaká, kedy už konečne bude to obľúbené leto. Neviem, či ľudia, ktorí sa do môjho života dostávajú zmenili behom pár rokov názor alebo som sa začala obklopovať kamarátmi, ktorí sú jednoducho milovníci upršaného počasia, dlhých prechádzok po parku, hrubých kníh, a rozhovorov v útulných kaviarňach pri bylinkovom čaji alebo kvalitnej káve. A to som ešte nespomenula tie svetre a kabáty, ktoré podľa mňa priam kričia našou osobnosťou. A teraz rozmýšľaš, čo tak môže o tebe ten tvoj sveter povedať, že?

Neviem, čo sa stalo. Či naozaj narastajú počty milovníkov jesene alebo si vyberám do života takých ľudí, ale už dávno nemôžem tvrdiť, že väčšina ľudí tento čas nemá rada. Asi neexistujú štatistiky na toto moje analyzovanie, však?

Pre mňa je každoročne jeseň prelomová. Je to pre mňa akýsi Nový rok, kedy sa snažím prekonávať samú seba, spoznávam nových ľudí, žijem o niečo viac, vraciam sa opakovane k Beatles, Bobovi Dylanovi a v neposlednom rade aj viac píšem. Dokonca aj sem na blog, haha. Takto pred rokom som stresovala, či som si vybrala správnu vysokú školu, bála sa s akými ľuďmi budem na intráku a či budem školu zvládať. Naivne som si myslela, že odpovede na moje otázky už budem o rok vedieť, no jediné, čo sa zmenilo je fakt, že spolubývajúce som mala naozaj milé a prvým ročníkom som prešla bez Fx. Moje o rok mladšie ja by bolo za tento fakt vďačné, haha.

To som ešte nevedela, že takto o rok mi bude hlavou chodiť to isté. Takto o týždeň budem študovať na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Prečo pri tom, ako to píšem sa mi chce smiať, akoby som klamala? Predpokladám, že je to obranný spôsob predo mnou samou, že si vlastne nepripúšťam, že sa to týka mňa. Naozaj mám stres. O niečo väčší než takto pred rokom.

Na WU budem do konca januára cez program Erasmus +. Jeden z dôvodov, prečo som si vybrala Rakúsko bola nemčina. Tajne dúfam, že sa na mňa aspoň trochu nalepí a ja budem schopná urobiť si aspoň jednu domácu úlohu na EUBE bez pomoci slovníka (rozumej nevložiť celý článok do Google prekladaču). Tuším v príliš veľa veci tajne dúfam. Cítiš tu bezmocnosť z mojich slov?

Spomínam asi, ako som si myslela, že prejsť pohovorom bude tá najťažšia časť. Naivná. Potom prišli papierovačky, nadávky k samej sebe, že som hlúpa a nechávam si všetko na poslednú chvíľu. A keď som si myslela, že mám konečne všetko vybavené a sedela som v kancelárii s pocitom, že ten deň je konečne deň, kedy podpíšem zmluvu o finančnom grante a pôjdem v pokoji domov, mi koordinátorka pre odchádzajúcich študentov povedala, že mám neplatný Európsky preukaz zdravotného poistenia. Už dva roky. Heh. S pokojom, ktorým mi ona odpovedala som odpovedala aj ja jej a vnútri duše som nevedela, či sa chcem skôr rozplakať alebo kričať. A to si nemysli, že keď som šla za ňou ďalší raz, že som mala už všetko dobre. Pri tom mi napadá už len, že buď som bola jediná taká neschopná a nevadilo jej to, alebo je zvyknutá, že sú tak neschopní všetci…alebo ma jednochucho nervy zo zlata a nič ju nerozhodí, pretože vždy sa mi snažila pomôcť. A ešte aj bola milá. Snažme sa byť všetci takí milí.

Ak sa chystáš alebo si bola na Erasme aj ty, podeľ sa so mnou o tvoje skúsenosti ! Ale len tie príjemné, strach mám už aj tak dosť veľký. 🙂



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial