Follow me:

EMAIL
Facebook
Facebook
YouTube
PINTEREST
Instagram

Archív

#2 Erasmus- prvá hodina, vybavovanie

#2 Erasmus- prvá hodina, vybavovanie

Prvý týždeň za mnou. Nebudem vám hovoriť, aká som šťastná, že je víkend.

V pondelok som s rodičmi šla ráno o 5tej z domu, aby sme mali dostatok času nájsť univerzitu, moju učebňu (verte, že tá škola nie je práve najmenšia), no a aby sme sa tak nejak zorientovali vo Viedni. Haha, aký vtip.

Hodina mi začínala o desiatej a my sme sa pred Wirtschaftsuniversität dostali o 9:45. Áno, pondelok ráno sú zápchy snáď všade. Kedže som už pred pár dňami bola na Welcome session pre Erasmus študentov, vedela som presne, do ktorej budovy mám ísť a rýchlym krokom som šla hľadať svoju učebňu. V strese, šokovaná, stojím pred učebňou 4.04 a kontrolujem na obrazovke vedľa dverí čas. 10:00- International Management. Som tu správne.

Vystresovaná, zdravím svojich nových spolužiakov, sadnem si a čakám na vyučujúceho. Prišla vyučujúca a odvtedy už nemám žiadne očakávanie od priezviska, iba tajne dúfam, že to bude chlap. Nie, že by ma to nejak extrémne prekvapilo, ale prišla presne na čas. Raz darmo, myslím, že pokiaľ je reč o Rakúšanoch, vždy sú na čas. Aj hodina skončila presne o 12:00. Ani o minútu skôr. V triede nás bolo približne 30, erasmus študenti, ale aj domáci, no všetci veľmi milí a sympatickí. A premotivovaní, haha.

Vyučujúca začala na nás chrliť množstvo informácií. “Rozdeľte sa do skupín, budete spolu pracovať na projektoch, každý projekt sa ráta do výslednej známky, v každej skupine dvaja domáci, dvaja výmenní študenti a očakávam aktívnu účasť na hodinách. Pokiaľ vymeškáte hodinu, ste odregistrovaní z predmetu.” Boooom. Haha, vtedy ma zasiahol stres ešte viac, a to som si myslela, že viac to už nie je možné. V hlave mi vŕtala len myšlienka, ako si mám nájsť fajn skupinu, keď nikoho nepoznám. A ako mám pracovať s niekym v skupine, keď doteraz odo mňa nikto skupinovú prácu neočakával?

Rakúšanka, mimochodom veľmi ukecaná a kamarátska, sa pridala ku mne a jednej výmennej študentke z Mexika, a pomaly sme vytvárali skupinu. Mexičanka z triedy nakoniec odišla a do našej skupiny sa pridal Američan a Chorvát, ktorý študuje na WU. Vyučujúca nám zaradila projekty a hneď v pondelok my, ako prvá skupina prezentujeme projekt na tému Vodafone in Egypt. No a potom každý ďalší pondelok máme projekt na inú tému. Počas celého obdobia predmetu budeme na každú hodinu vytvárať projekty, z ktorých spolu môžme získať 50% a zvyšných 50% bude exam. Úprimne, z tejto hodiny som nemala absolútne nič, vystresovaná z nového mesta, ľudí, angličtiny a spôsobu výučby, som šla unavená za maminou a tatinom, ktorí ma čakali pri univerzite.

Ubytovanie sme vybavovali o čosi kratšie. Ocino, kedže vie po nemecky, mi mnohokrát pomohol pri získavaní informácií ohľadne ubytovania. Ešteže tých rodičov mám a už poobede som bola vybalená na izbe. Unavená som zaspala a mala veľké očakávania od ďalšieho dňa.

Utorok.

Prechádzam sa po Viedni a hľadám úrad, aby som si vybavila “Hauptwohnsitz”. S papiermi v ruke blúdim po budove a nadávam si, prečo som sa nemohla tu nemčinu učiť poriadne a možno by som aj rozumela, čo na tých dverách píšu. “Jeee, Melde-niečo, asi som správne!” Otváram dvere a čakám, kým ma pani zavolá. Zdravím ju slušne, v angličtine, na čo som dostala odpoveď “Grüß Gott”. Hm, už aj tak ma tu každý zdraví a ďakuje po nemecky, skúsim pokračovať. “Ich spreche nicht Englisch.” No, čo teraz. Sama neviem ako, no svoje bydlisko som si vybavila v nemčine. Dokonca tak, že by aj moja profesorka nemčiny bola na seba hrdá ako dobre pripravila študentov. Ok, možno preháňam, ale naozaj som si pripadala drsne, cool a neprekonateľne dobre. Prečo som si vlastne nedala štúdium v nemčine? Haha. Jasné, teraz už preháňam, ale poďakujme spoločne v tomto článku za vyššiu silu, vďaka ktorej ma na pár minút osvietilo.

Piatok.

Zvyšok týždňa som stále niečo riešila, vybavovala a v piatok prišla hodina Financie. Dvere otvoril chlap a ja som zrazu dostala príjemný pocit, že táto hodina bude fajn. (Znie to ako úchylka, ale jednoducho viac mi vyhovuje keď mi učivo vysvetľujú profesori. Žiadna úchylka, čisté skúsenosti, že chlapi vysvetľujú lepšie! 😀 ) Jeho spôsob uvítania ma aspoň na chvíľku prinútil prijať možnosť, že možno nie všetci Rakúšania sú takí chladní, a že možno týmto semestrom aj prejdem. Prinútil nás rozprávať sa medzi sebou, zoradiť sa podľa vzdialenosti našich štátov k Rakúsku, pýtal sa nás na naše hobby a až neskôr prešiel k výučbe. Opäť nás pri vysvetľovaní učiva rozdelil do skupín, kde skupinka štyroch ľudí sa snažila pochopiť časť učiva, ktorú neskôr, v inej skupine vysvetlila. Za tri hodiny mi ani raz nepadli oči na hodinky. Tento spôsob, akým vyučujúci dokázal rozprávať a udržať pozornosť nás všetkých, úprimne, obdivujem.

A čo teraz? Idem smútiť nad projektom z Managementu, pretože okrem tohto projektu musím mať prečítaný aj ďalší článok. No a vy majte krásny deň!



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial