Follow me:

Facebook
Facebook
YouTube
Instagram

Archív

Dreamer

Dreamer

Život ide rýchlo. Občas sa zamotáme v klbku šťastia, nevnímajúc strach, smútok iných, hrozby, ktoré sa nám môžu, resp. majú stať a ideme cez všetko toto hlava-nehlava, zamotaní samy do seba, kráčajúc po tom svojom chodníku, kedy máme chuť vyšliapať si svoju vlastnú cestu, z ktorej môžme mať radosť ešte ďalších niekoľko rokov. Okrem toho, že teraz ako to tu píšem mi hlava vraví “dievča, čo to píšeš”, zvláštnym spôsobom mi v hlave znie Imagine od Johna, kde spieva “Imagine all the people, living for today” a pripadám si skutočne ako “Dreamer”, ktorý nevie, čo chce týmto článkom vlastne povedať.

Mňa by len zaujímalo, čo je vlastne správne. Byť ten snílek ako John, byť niekde medzi alebo “realista” ako to niektorí, tí smutní a často naštvaní nazývajú. Len “problém” je ten, že pre každého je -byť realista- posunuté úplne na inej úrovni. Je pravda, že každý z vás si asi teraz povedal, že je najlepšie byť niekde v strede. Vždy bol priemer dobrý, no nie? Pokiaľ sa nebavíme teda o známkach v škole, o tom akú máš mať povahu, aké výsledky máš dosahovať v práci a vlastne… kedy je priemer dobrý, ľudia? Kedy je dobré byť priemerný, podpriemerný, dokonalý, keď najväčšie veci robia ľudia v najväčšom šťastí? Keď cítia ten pocit eufórie, majú energiu na veľké veci, odvahu urobiť niečo mimo ich limit. Nie je to až smiešne, že šťastie, pocit, že ste obľúbený a milovaný robí tie najväčšie divy? Nie je to ani vzdelanie (čo zas vlastne nie je celkom pravda), nie je to ani dokonalosť, ba ani neschopnosť. Človek len potrebuje odvahu na všetky tie veľké veci. Odvahu prijať sa, taký aký je, odvahu ísť sa učiť to učivo, pretože v tom chce byť dobrý, odvahu ísť na ten kurz, ktorý potrebuje, odvahu byť šťastný.

A to vkuse nejde. Nie vždy sme šťastní a nie vždy máme chuť na tie veľké veci. Nie vždy máme chuť rozdávať radosť iným keď samy si nevieme poradiť. Nie vždy máme chuť snažiť sa niečo dosiahnuť a nie vždy chceme ísť s tým a tým von a nie vždy máme náladu usmievať sa. A viete čo? Je to dobre. Pretože pokiaľ máte stále mnoho otázok, že prečo, a že čo je správne a že vlastne, prečo sa to deje práve mne a prečo ja sa mám tak a nie tak…..tak sme na tom dobre. Pretože stále sa zaujímate. Možno nie o to, čo by ste sa mali, pretože áno, nie vždy je všetko slniečkové, ale zaujímate sa. Zaujímate sa o život, ktorý sa vám zas o chvíľku posunie iným smerom, možno horším, možno lepším, no teraz ste tu a teraz a je vám tak ako je. Iba to prijmite. Pretože ako píšem, život ide rýchlo.

Ahojte pri ďalšom článku!



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial