jeseň

Ahojte!
Pamätáte si ako som svoj prvý článok venovala celý móde? Niektorí z vás určite áno. No a ak si nepamätáte na ten prvý, zahliadli ste určite milión ďalších článkov, v ktorých som sa venovala módnym prehliadkam, módnym návrhárom a v tom možno horšom (?) prípade som ukazovala svoje nové kúsky v skrini. A viete čo? Skutočne to ľudí zaujímalo. A vlastne ma vždy na tomto blogu tešili rastúce počty ľudí, ktorí na môj blog chodili. A teší ma to doteraz. Teší, i keď vlastne štatistiky som pozerala naposledy tak pred dvomi mesiacmi. Hah, jasné, veď načo by som ich vôbec pozerala keď som takmer nič nepridávala. Strácala sa v tom, čo robiť chcem, nechcem a čo s blogom.

Ja len, že… poslednú dobu sa mi blog viac-menej stáva osobnou záležitosťou a je to taký denník- mňa, pre mňa. Nepamätám si, kedy som naposledy pridávala niečo do kategórie fashion alebo beauty a vlastne, tí, ktorí ma poznajú ma možno už nejaký ten piatok ani nevideli namaľovanú. Nejdem tu z toho robiť vedu, nie je tu o čom písať, jednoducho na to nebol čas, nebavilo ma to a vlastne pre mňa všetky farby rúžov majú svoju sezónu až každý rok na jeseň. Takže možno si tu opäť nájdete to, prečo ste sem chodili a to, prečo ste na môj blog klikali. Ale! To, čo ma teší snáď úplne najviac je, že odkedy si pridávam články sama pre seba, o mojom živote, niekedy i nudnom chodí mi omnoho viac správ. Milých, pozitívnych. Klamala by som, keby idem na vás s číslami zo štatistík, kedže pre mňa už nemajú takú cenu, no musím poďakovať vám, ktorí mi píšete ako sa vám články páčia a ako vám zlepšia občas náladu. Zahreje to pri srdci. Tak milo. Ďakujem. 🙂

Och a áno, prečo článok píšem. Škola. To, že študujem medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave som už písala niekoľkokrát. Aj to, že sa k nej vyjadrím som písala minimálne toľkokrát, ako to, že študujem. Možno, i napriek už (to slovo už znie tak smiešne) 3 týždňovom štúdiu vlastne vôbec netuším ako by som sa vyjadrila. Dokonca mi písalo jedno dievča na facebooku, že chce ísť na rovnakú fakultu o rok a preto by rada vedela, či som spokojná. A ja neviem či som. Ani či ma škola baví alebo nie. Možno je to zvláštne, no ešte stále neprišiel ten správny čas kedy by som mala náladu a chuť sa k škole vyjadriť. Je ťažká, áno. Strávim tam týždenne 22,5 hodín a stále mi to neprekáža. Niektoré predmety ma bavia viac, iné menej. Tri jazyky sú síce náročné, no o to viac ma bavia. A áno, už sa viem predstaviť po rusky. Splnený sen! Takže och, áno, sny sa mi plnia aj popri škole. Rovnako tak ma baví matematika, ktorej som nikdy nechápala, nikdy ma nebavila a človek iba zistí ako málo stačí k láske k predmetu ( nie, nie..to s tou láskou som už prehnala) keď vás učí správny učiteľ. A áno, neviem aký má titul ešte stále, preto mi musíte oslovenie jednoducho odpustiť. I keď ju stále neviem, aj zmena prístupu k predmetu je fajn, nie? 🙂

Ale o škole asi zas niekedy potom. Všimli ste si to počasie vonku? Áno, jeseň! Áno, moje ročné obdobie sem už pomaličky prichádza! Koženkové bundy, svetre, vrstvenie, šály, viac čajov, kakaa, farieb, prechádzok a úprimných rozhovorov. Tak si toto obdobie užime naplno. Tu a Teraz. 🙂 A môžte sa tešiť na jesenné články! Ahojte!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *